„Nie sme zlí, načo záplava horkých slín, hmm, sladké výmysly…“ Komu by bolo napadlo, že práve pri týchto slovách bude Pavol Demitra plakať od dojatia. Možno na stužkovej si Elán užíval a nevyhol sa mu ani teraz, v jednej z najťažších, ale aj najkrajších chvíľ svojej kariéry. Útočník svetového rangu si po zápase s Dánmi vyzliekol reprezentačný dres a ten určite poputuje do niektorej zo slávnostných vitrín. Bol totiž posledný, ktorý mal „Demo“ na sebe. Viac ho v našich národných farbách neuvidíme.
Raz to muselo prísť, čas nik nezastaví. Peter Bondra, Žigmund Pálffy a teraz aj Demitra a Ľubomír Višňovský. Jeden po druhom odchádzajú slovenskí hokejoví hrdinovia do reprezentačného dôchodku. Najkrajšie časy zostanú navždy v pamäti všetkých, žiaľ, na záver sa ich už zopakovať nepodarilo. Domáci šampionát sa našim chlapcom vôbec nevydaril, vyhrali len dva zápasy s outsidermi, inak sa slávnemu zlatému tímu podobali azda len menovkami na dresoch. Dobrý fanúšik ale nezabúda a ten pravý slovenský fanúšik takým je. Mohutný potlesk, skandovanie mien a potom dlhočizné „Ďakujeme“ v stoji. To všetko znamená, že fanúšik je vďačný a aj keď sa športový úspech v Bratislave nepodaril, nevadí. Život ide ďalej.
Ako som už pred pár dňami spomenul, jedna éra skončila, nová sa začína. Nie je to však až tak radikálne, ako by sa mohlo zdať. Množstvo hráčov svetového rangu naďalej za Slovensko hrá a k nim sa namiesto veteránov začne primiešavať mladá, talentovaná krv. Ani s našimi mladíkmi to nevyzerá zle. Napriek tomu, že mládežnícke výbery hrajú rok čo rok o záchranu na svetovom šampionáte svojej kategórie a osemnástka je už dokonca v „béčku“, talenty tu stále sú. Mariánovia Hossa a Gáborík sú na vrchole svojich kariér, brankár Halák či Jurčina v obrane takisto a práve okolo nich sa môže stavať nový tím. Slovenskej hokejovej verejnosti už známi Tatar s Pánikom budú od budúceho roka ťahúňmi a obaja majú predpovedanú skvelú budúcnosť. Ďalší ako Jurčo, Marinčin, Marcinko, Gašparovič alebo Tybor by mali taktiež vyrásť v hráčov prvej triedy, a preto sa obávať nemusíme. Vynikajúcich hokejistov tu budeme mať stále, otázna je len šírka základne a konkurencieschopnosť. Otázne je, či bude mať ďalšia generácie aj druhú vlnu hráčov, ktorí sa budú zubami-nechtami dobýjať do národného výberu pred každým veľkým podujatím. Pretože toto našim zlatým chlapcom chýbalo. Aj preto sa niektorí lúčia až na prahu štyridsiatky. Potrebujeme, aby mal kto zabrať miesto a stať sa plnohodnotnou náhradou.
(tento blog bol napísaný pre web www.hornetradio.fm)