„Slováci sú geneticky hlúpy národ,“ povedal raz „mysliteľ“ a Slováci sa urazili. Ako môže on, buran, alkoholik, gadžo a ktoviečím ho ešte častovali, hovoriť takto o nás, hrdých Slovákoch?
My sa smejeme Američanom. Ich masovú kultúru považujeme za trápnu, zaostalú, lacnú… Nadávame na americkú životosprávu, na ich životný štýl, na všetko. A potom sa Slovák zobudí, prečíta si Nový čas, v práci sa namiesto dobrého výkonu sústredí na čo najväčšie lajdáctvo, popoludní si najprv zapne Facebook a potom večer Farmár hľadá ženu.
Nejde mi o bohapusté vyťahovanie sa, ani o urážanie mainstreamu, či „lacnej“ kultúry. Pýtam sa však – prečo má každý svoje „ALE“? Prečo, ak niekomu poviem, že FB je zbytočný, odpovie mi „viem, máš pravdu, však ja len… však ale…“ Prečo, keď nadávam na tú kravinu z Jojky, všetci naoko súhlasia, a potom večer akoby náhodou sami zapínali a smiali sa? A na čom sa vôbec smejeme? Na ľudskej hlúposti? Na slabomyseľných povahách? Na tom, že si niekto prvoplánovo vyberie pár zúfalcov a tí robia, čo majú naordinované, a ešte im to žerieme aj s navijakom?
V minulosti boli na Slovensku snahy, či hlasy ozývajúce sa po zavedení predmetu Mediálna výchova do škôl. Ak toto prisľúbi HOCIKTORÁ zo strán, budem ju voliť. Pretože po všetkom tom, čo sme tu mali, mi záleží aspoň na tom, nech sme trošku mediálne gramotnejší. Keď už inak lepšie nemá byť…