Na obrovská tragédiu, pri ktorej prišlo o život 74 ľudí, sa zmenil minuloročný futbalový zápas egyptskej ligy medzi Al Masri a Al Ahli. Domáci outsider zvíťazil 3:1 a jeho fanúšikovia sa namiesto radosti vrhli na priaznivcov a hráčov súpera a spôsobili doslova šialenstvo. Ani polícia nezachránila rozzúrený dav, v masovej tlačenici a bitke vyhasli desiatky životov. A dnes nastal deň odplaty.
„Všetkým 21 mužom obvineným za vyvolanie výtržností udelil egyptský súd trest smrti,“ znie výňatok z agentúrnej správy, ktorý vyráža dych. Rodiny obetí aplaudujú, oko za oko, zub za zub. Príbuzní odsúdených sa búria, snažia sa prebiť do väznice, tečú potoky sĺz.
Nik neospravedlní to, čo sa stalo 1. februára 2012. Kamene, lietajúce fľaše, svetlice, davová psychóza… Vinníci musia byť exemplárne potrestaní, musí sa vytvoriť precedens, ktorého sa budú všetci ďalší do konca života báť ako čert kríža. Ale trest smrti? Zavraždiť ďalších 21 ľudí?
Čo tak doživotný trest vo väznici s najvyššou ostrahou, nútené práce, pokojne aj otroctvo? Egypt má nepochybne množstvo problémov súvisiacich s horúcou púšťou. Prečo nevyslať obvinených tam a prinútiť ich niečo budovať? Ak majú z tohto sveta odísť, tak po tvrdej práci, možno ešte niečo po nich zostane a navyše – za svoje činy budú poriadne trpieť. Ale trest smrti je iba rýchly koniec. Bezbolestný, bez šance na nápravu, na oľutovanie svojich činov, na prínos spoločnosti. Trest smrti ublíži iba nevinným rodinám a blízkym obetí, ďalším stovkám ľudí, ktorí budú trpieť za iných. Je smutné, že aj v 21. storočí sa v niektorých kútoch Zeme riadia pravidlami barbarského stredoveku.
Ďalších 52 podozrivých čaká súdny proces v marci. Budeme svedkami ešte jednej, oveľa masovejšej hromadnej vraždy?
(Rozsudok ešte musí formálne schváliť najvyšší egyptský duchovný vodca a taktiež bude možné sa proti nemu odvolať. Šance odsúdených na prežitie sú však iba v teoretickej rovine.)