„Skutočný základ viery je veriť v život po smrti. Nič sa ňou nekončí, smrť je len začiatok,“ tvrdí moja kamarátka, veriaca, slušná, inteligentná a stále tak trochu držiaca si nadhľad. Vravím si okej, nie si „skazená“ dobou, snažíš sa byť „čistá“, nerobiť hriechy, chodiť do kostola a žiť tak, aby si potom „večnosť nestrávila na nesprávnom mieste“. Alebo tak nejak to povedala. Zopár maličkých hriechov možno za sebou má, ale inak je to dievča, ktoré by odmietol máloktorý chlap. Možno až na pár drobností, ktoré sa s asketickým životom príliš nezlučujú… Príde mi zvláštne nežiť naplno dnes len preto, aby som žil naplno po smrti.
Existuje však aj vyšší stupeň „viery“, pri ktorom si ale veriaci tak trošku neuvedomujú, že v skutočnosti sú už obete. Žiť trochu bláznivý, niekedy nevyspytateľný, ale stále v prvom rade normálny (!) život totiž už (zrazu) pre nich znamená hriech. Zrazu zo seba potrebujú zmyť skutočnú podstatu svojej osobnosti, to, čo prežili, akí sa narodili a akými sa počas dospievania stali. Pretože – len tak z ničoho nič – majú vymyté mozgy.
Najprv sa s tebou chce len pekne porozprávať, je milý, usmievavý a tvári sa, že aj trošku in. Potom ťa pozve na film v skupinke kamarátov v nejakej klubovni, na výlet niekam do prírody, opekať, alebo len si zašportovať. A pritom všetkom nechýba asistencia všetkých svätých na každom kroku. Nevinná modlitba na obed, večer, pár gospelových piesní… A zrazu si v partii, kde sa cítiš skvele, nič ti nechýba. Lenže už to nie si ty.
Chystá sa veľká akcia, každoročná, možno medzinárodná, v inom meste a za účasti stoviek podobných. Má honosný názov, napríklad konferencia, hlavne, že to niečo stojí, nedostane sa tam každý a potrvá aspoň celý víkend. A z nevinnej opekačky sa o pár týždňov dostaneš pod ruky fanatikov, aby ťa spravili jedným z nich. Sekt si večer neotvoríte, ochutnáš len omšové v nedeľu. Sekta ťa dostala.
Existuje vôbec cesta von? Keď priatelia, známi aj kamaráti (ale len tí, ktorí v tom nelietajú) vidia, že sa s tebou čosi udialo, že tá zmena, to nie je tvoja pravá podstata, že proste trepeš dve na tri a si tak trochu mimo. Vieru nikomu neberiem, mnohým pomáha (aspoň psychicky, keď už zdiera finančne), sám dokonca „v niečo“ verím, ale to je moja osobná vec. Všetko však má svoje hranice a nemyslím si, že zámerom Boha bolo ľudí meniť. Nik by ľudí nemal meniť. Veď, keď si to povieme po vašom, aj Adam s Evou zhrešili a vďaka tomu tu všetci sme. Ak by bolo po vašom od počiatku tohto sveta, tak by ľudstvo neexistovalo.
No ale teraz už radšej študujte, veda má o niečo lepšie vysvetlenie.