zago

Pre Gibraltar to bol historický moment, prvý reprezentačný zápas pod hlavičkou UEFA. Pre náš národný tím zasa išlo o možnosť vyskúšať si deväťdesiatminútové búšenie do súpera, outsidera, aby už nabudúce nezlyhal podobne ako nedávno v Lichtenštajnsku. Tréner Ján Kozák zároveň dal možnosť viacerým hráčom z lavičky a dokonca aj novým tváram, ktoré sa v národom drese doposiaľ nepredstavili. Malo to byť osvieženie…

Naskytá sa však otázka, mal zápas skutočný očakávaný prínos? Na čo by si mali zvykať Juhar, Sylvestr, či Štetina hrať proti súperom z najnižšieho rangu, ak sa do národného tímu aj tak s najväčšou pravdepodobnosťou neprebojujú? Stál za to ten risk? Asi áno, nič sa nedá robiť. Lenže výsledkom je hanba nie európskeho, ale svetového rangu.

„Chýbala nám kvalita, chýbalo sebavedomie v súbojoch jeden na jedného, hráči ako keby nechceli vniknúť do šestnástky a niečo vymyslieť,“ zneli pozápasové slová trénera reprezentácie Jána Kozáka. Trafil klinec po hlavičke. Slovenským futbalistom totiž dlhodobo chýba kreativita a na Hamšíkových svetových výkonoch a zábleskoch momentálne zraneného Saparu stavať nemožno, ak sa k nim nik nepridá. Ako keby sa Slováci báli hrať futbal, báli sa tvoriť a vymýšľať stále nové cesty dobýjania nepriepustných obrán. Vždy nám vyhovovala pozícia outsidera, ktorý môže iba prekvapiť. Hra na brejky, bohapustá obrana a víťazstvá dosiahnuté viac srdcom, ako skutočnou ofenzívnou kvalitou.

Gibraltar si remízu doslova ukopal. V šestnástke zaparkoval autobus na spôsob Chelsea v Lige majstrov a ako je vidieť, táto „taktika“ je účinná. Nečudo, že zverenci Roberta di Mattea vďaka nej dobyli futbalovú Európu. Ak amatéri dokážu uhrať takúto remízu proti našim „profíkom“, ako to asi vyzerá, keď hrá rovnakým štýlom mužstvo plné svetových hviezd.

Malá krajina a nový člen UEFA oslavuje, hráči Gibraltaru sa po zápase tešili, ako keby postúpili na významný šampionát. My si môžeme z hanby ušiť kabát a vziať si jediné ponaučenie – konkurencia hráčom našej základnej jedenástky zrejme tak skoro nevyrastie, skutočnej kvality najmä smerom dopredu máme, bohužiaľ, málo. Aká škoda po zápase v Poľsku, ktorý bol jedným z najlepších v novodobej histórii nášho národného tímu. Ale ako sa vo futbalových kruhoch často a veselo hovorieva – lopta je guľatá, hrá sa deväťdesiat minút, každý vie behať a dnes niet slabého súpera.